Strašidelná búda
25. 10. 2009
Všetko sa to stalo tak dávno...Pamätám sa ale ako keby to bolo včera....Išli sme na Urpín..... našli sme tam podivnú búdu. No žiadny z nás sa tam neodvážil vstúpiť. Vykašľali sme sa na to ale keď jeden z nás oslavoval 18 rokov povedal aby sme tam išli mali sme pravda so sebou aj baterky, a preto sme nerobili žiadne protesty.... Bola to osudová chyba. Približovali sme sa a stále to bolo viac a viac strašidelnejšie. Bolo tam niečo čo pre tým nie...pribudlo tam okolo 100 hrobov bolo to divne na každom bolo napísané že ty ľudia umreli v 19.storočí . Ale išli sme ďalej k búde. Svietilo sa tam a my sme spadli do nejakej jamy a omdleli sme. Keď sme sa prebrali boli sme dnu v tej búde.A vedľa nás samí vojaci. Keď sme sa ich spýtali aký je rok, povedali nám že 1853,už som chápala kde sa nabrali tie hroby. Pochopili sme že ta jama bola cesta časom....Bola to vojna....Všetko sme tým vojakom vysvetlili a oni nás chceli ochrániť. No umierali jeden po druhom, zostali sme sami a strieľali po nás.Ked postielali všetkých chalanov začali sme utekať ako bláznivé ale mne sa nechcelo zabili mi moju prvú lásku. Ušli sme a dierou sa vyšplhali do normálneho času. No nikdy nezabudnem....na jeho krásne oči, prekrásny úsmev, ktorý znova uvidím až keď budem po smrti....Neviem sa s tým zmieriť... Prežila som ale nemám žiadny dôvod žiť ďalej....Bez neho je všetko prázdne....Všetko mi ho pripomína...Práve stojím nad jeho hrobom s kyticou gerber ktoré tak miloval....Ktoré mi nosil vždy po hádke a my sme sa potom vždy udobrili...Ja chcem zomrieť...Byť s ním... Držím v ruke nôž a pomaly si režem ľahkým rezom po ruke....Vyteká mi krv a pomaly cítim ako umieram.....Je mi celkom fajn.....Cítim že čoskoro budem s nim s jediným koho milujem.............
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.